Víkend otvorených parkov a záhrad 8.6.2014.
Navštívili sme :
1. Vojenský cintorín Kopčany
2. Pruger - Wallnerová záhrada
3. Bratislavská kalvária
4. Pistoriho palac
5. Grassalkovichova záhrada
6. Františkánska kláštorná záhrada
7. Lisztova záhrada
8. Prepoštská záhrada
9. Záhrada p. Horváthovej v Ivanke p.D.
Otvorené záhrady trochu inak
V nedeľu 8. júna sa viacerí členovia nášho občianskeho združenia Ivanskí záhradkári zúčastnili na 6. ročníku podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad v Bratislave, ktorý ponúkal návštevu dovedna 25 lokalít. Gesciu nad akciou prevzala mimovládna nezisková organizácia Národný Trust n.o. Takže, tentoraz sme sa na rozdiel od minulých ročníkov Otvorených záhrad nepresúšali po jednotlivých „prírodných obývačkách“ našich členov v Ivanke, ale vybrali sme sa do Bratislavy, kde sme mali možnosť vidieť mnohé veľmi zaujímavé parky i záhrady, z ktorých viaceré sú mimo spomínaného víkendu pre verejnosť neprístupné.
Neplatí to však napr. pre Vojenský cintorín Petržalka Kopčany kúsok od rakúskych hraníc, ktorý je pre verejnosť prístupný denne. Odpočíva na ňom 331 vojakov deviatich národností, padlých v 1. svetovej vojne. Priestor je upravený na spôsob amerických vojenských cintorínov a je očividne pravidelne udržiavaný. Vďaka dobrovoľníkom sme dostali podrobný výklad, podobne ako hneď vedľa v bunkri B-S-8, kedysi najväčšom bunkri v Československu, ktorý bol súčasťou obrannej línie pozdĺž československých hraníc, budovanej (a nedokončenej) v medzivojnovom období. Vďaka obetavej práci dobrovoľníkov z občianskeho združenia Záchráňme petržalské bukre je dnes obdivuhodne zrekonštruovaný a stalo sa z neho múzeum. V Kopčanoch sme sa po prvý raz stretli s milými a obetavými dobrovoľníkmi, ochotnými podeliť sa o zaujímavé informácie. Boli medzi nimi najmä vysokoškoláci, študenti Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity (FA STU), odbor krajinárstvo a krajinné plánovanie, ale napríklad aj starší pán, povolaním starožitník, prípadne ďalší polygraf.
Od rakúskych hraníc sme zamierili do centra našej metropoly, kde sme navštívili pôvabnú Františkánsku kláštornú záhradu na rovnomennej ulici. Zaujal nás však najmä vnútorný Rajský dvor v jej susedstve, ktorému dominovala prekrásna približne 180-ročná lipa malolistá. Mimochodom, v deň poddujatia panovali vyše 30-stupňové horúčavy, ktoré asi mnohých našich členov odradili od účasti na tomto podujatí. Sklameme ich, nepotili sme sa ani netrpeli pod pálivými lúčmi slnka, a to z jednoduchého dôvodu: takmer všade nás chránili podobne majestátne stromy, ktoré skvele meliorovali klímu...
Prüger-Wallnerova záhrada na Nekrasovovej ulici bola zase z úplne iného súdka. Totálna divočina, v ktorej človek miestami iba tušil niekdajšie náznaky parkovej zelene či skleníkov, ktorá kedysi patrila vlastníkom Carltonu a Savoya, je dnes majetkom mesta a postupne v priebehu 2-3 rokov má prejsť pričinením dobrovoľníkov veľkou revitalizáciou. Mala by sa zmeniť na komunitnú záhradu, o čom návštevníkov informovali tabule s prezentáciami jednotlivých návrhov študentov FA STU.
V Grassalkovichovej záhrade sme sa presvedčili, že ani v sídle prezidenta nemusí všetko fungovať ako hodinky, čo platí napríklad pre fontánu. Obzreli sme si aj tzv. prezidentskú alej so stĺpovitými dubmi letnými, ktorá vznikla počas prezidentovania Rudolfa Schustera, keď každý prezident, ktorý navštívil našu vtedajšiu hlavu štátu, zasadil svoj strom. Možno si pamätáte, naši rodoľubi ho za tie duby kritizovali, vraj sú znakom germanofilstva, a dožadovali sa líp...
Prezreli sme si i malú záhradu Pistoriho paláca na Štefánikovej ulici, ale aj inokedy neprístupnú Prepoštskú záhradu na Kapitulskej ulici, ako aj Lisztovu záhradu vo vnútornom dvore budovy Univerzitnej knižnice na Klariskej ulici, z ktorej je prekrásny výhľad na Bratislavský hrad. Výhľadom na mesto nesklamala ani vyše 300-ročná Kalvária, ktorá je isto skvelým cieľom rodinných výletov. Zišli by sa tam však aspoň úplne jednoduché lavičky.
Nestihli sme prejsť všetkých 25 otvorených lokalít, a to z jednoduchého dôvodu: nestíhali sme. Napriek tomu sme prežili skvelý deň. Stretli sme totiž desiatky dobrovoľníkov, ktorí sa nezištne venovali početným návštevníkom, ďalšie desiatky ich bezplatne brigádovali v unikátnej a, žiaľ, zároveň aj neuveriteľne zanedbanej Kochovej záhrade, vo Vodárenskej komunitnej záhrade na Devínskej ceste i v Prüger-Wallnerovej záhrade. Dobrí a obetaví ľudia ešte žijú, dokonca aj v Bratislave!
Autorka: Hana Somorová
Foto: Miroslav Horvath
Otvorené záhrady 2014
