„Vážme si túto príležitosť nazretia za ploty a múry. Krok do záhrady je krokom do letnej obývačky a je jedno, či je okrasná alebo úžitková. Nejdeme hodnotiť, ani radiť. Záhrada je dielom, trúfam si povedať umeleckým dielom svojho majiteľa. Nazrime teda do záhradných galérií našich členov, majme otvorené oči a srdcia a poďme sa inšpirovať.“
Týmito slovami vítal plný autobus učastníkov náš predseda Ing. Horváth. Viac o atmosfére napísala naša členka Hana Somorová:
Potrebujeme konštrukcie, tak znela jedna z prvých viet ivanských záhradkárov krátko po vstupe do prvej z otvorených záhrad, pre zmenu nie v našej obci, ale v bratislavskom Prievoze. Pod "konštrukciami" však nemali na mysli akési masívne a neopracované železné tyče, ale to, čo videli: vkusných dekoračných pomocníkov v tvare rôznych typov filigránskych kovových treláží, vyplnených samozrejme tvarovanými drevinami (napr. skalníkom), cez ozdobné subtílne konštrukcie pre nezvyčajne vysoko vedené kanadské čučoriedky až po dômyselné opierky zo zeleného poplastovaného pletiva na stromčekovýh egrešoch. Jednoducho, na vlastné oči sme sa v tejto, ale aj ďalších piatich ivanských záhradách presviedčali, že čo užitočného nenapadlo nám, napadlo našťastie niekomu inému.
V žiadnej z navštívených záhrad samozrejme nechýbala plocha vyhradená na oddych a posedenie. V tejto súvislosti asi viacerých oslovila záhradná besiedka so strechou v tvare pyramídy, ktorá mala v podkroví priestor na revitalizáciu za pomoci naakumulovanej energie. Zaujímavé boli optické členenia záhrad nielen na okrasnú a úžitkovú časť, ale napr. aj na veľkú časť venovanú liečivým bylinkám vrátane ženšenu, prípadne na rozľahlú časť venovanú známym i menej známym bobuľovinám, prípadne trelážami oddelenú zatrávnenú časť, vyhradenú na rôzne druhy športov.
V jednej zo záhrad sme nakukli aj do pozoruhodne riešeného (a uprataného!) skladu náradia a záhradnej techniky, ktorý nás tiež inšpiroval rôznymi drobnými vylepšeniami.
Mnohí asi neviete, ale aj v Ivanke pri Dunaji už máme záhradu, koncipovanú ako permakultúru (zjednodušene povedané, trvale udržateľnú prírodnú záhradu, ktorá má odzrkadľovať nový vzťah človeka a jeho pôdy). Zasvätene nám o nej porozprávala jej majiteľka, mladá poľnohospodárska inžinierka. V ich záhrade nie sú hriadky, ale tvoria ju spoločenstvá rastlín. Tradičný trávnik nahradila lúka a ako vraví majiteľka, záhrada je jedlá, liečivá a lesná (nachádza sa totiž na konci Ivanky v smere na Zálesie pri lesíku i potoku). Chemickú ochranu nepoužívajú, škodcov z veľkej časti "spacifikujú" ich prirodzení hmyzí nepriatelia. Takýchto záhrad, silne pripomínajúcich niekdajšie záhrady našich babičiek a dedov, v posledných rokoch pribúda aj na Slovensku, ale dnešní starší ľudia, zvyknutí, že trávnik treba raz za týždeň pokosiť a plodiny majú rásť na hriadkach, už asi ich čaru nepodľahnú. Zato osloví mnohých mladších, a kiežby aj u nás!
Otvorené záhrady potvrdili to, čo dlhoroční záhradkári dobre vedia: záhrada sa buduje desiatky rokov, neraz sa to spája s množstvom omylov a chýb, a nevyhnutne si vyžaduje stále nové znalosti. Pevná a zároveň pôsobivá kostra vzrastlých stromov je pre ňu asi rovnako dôležitá, ako pre človeka zdravá chrbtica. Lenže mnohé z toho, čo sme v niektorých navštívených záhradách obdivovali, ani pri najväčšom úsilí, žiaľ, nedosiahneme. Inak sa totiž končia veľkorysé pokusy o majestátnu vzrastlú zeleň v našich 3-4-árových záhradách a inak na vyše dvadsaťárových. Ale, napokon, aj to je užitočný poznatok, vďaka ktorému by sme sa mali vyvarovať megalomanstvu.
Skvelým nápadom bola i návšteva parku ivanského kaštieľa (samozrejme, spojená s "ivanskú fizulovicú s klobású a pod ňú") i jeho interiéru. V priestoroch nášho Matičného domu sme si vypočuli zasvätené prednášky p. Judity Blahutiakovej a Petra Škulavíka z Historickej spoločnosti Ivanky pod názvom Ivanské šľachtické záhrady 1760-1950, ktoré Ivan Schreiner doplnil premietaním dobových diapozitívov.
Žiadalo by sa povedať: Zase sme vďaka tomuto podujatiu o čosi múdrejší, a je to aj pravda, ale napriek tomu ešte vo svojich záhradách nepochybne urobíme nejedno mylné rozhodnutie. Nuž ale, aj z chýb sa človek učí...
A úplne na záver: na tohtoročných otvorených záhradách nás sprevádzal aj redaktor Pravdy Jožko Sedlák a jeho kolega fotoreportér Ľuboš Pilc, takže sa o ivanských záhradkároch dočítajú aj iní.
Napísala Hana Somorová
2. ročník Otvorených záhrad sa uskutočnil 25. mája 2013
Článok zverejnení vo víkendovej prílohe denníka Pravda dňa 27.7.2013: 1. strana 2. strana
Otvorené záhrady 2013
